Pre Nás

Školská jedáleň Vážení a milí (, plesniví a hnilí) čitatelia, V tomto článku by som sa chcela zamerať na školu a konkrétne školskú jedáleň. Áno, aj napriek tomu, že sú prázdniny. Každý má v škole problém, všetci sa sťažujú a mrmlú si, ale nikto nie je schopný navrhnúť riešenie! „Fuj! Zasa máme nejaký hnus! Vyzerá to ako grcka!“ typická veta pre školskú jedáleň. Deti väčšinou ani neochutnajú a už sú znechutené... Sama viem, aké sú školské obedy...špecifické. Ale, čo s tým má škola urobiť? Prosím Vás, predtým, než budete opäť nadávať na školskú kuchyňu si uvedomte tento fakt: Škola má nízky rozpočet! Istý šéfkuchár sa z Čiech sa pokúsil tento problém na Slovensku riešiť. Zavolal si kuchárov zamestnaných v školách, odviedol ich do svojej kuchyne a pokúsil sa ich naučiť, ako uvariť hovädzie mäso na hrášku tak, aby deťom chutilo. Všetko prebehlo tak, ako malo – mäso bolo úžasné! Ale ak si spočítate náklady pre celú školu a pozriete sa na rozpočet školy, vzdialenosť týchto dvoch čísel Vás ohromí! Veľmi iniciatívna učiteľka z našej školy, s ktorou sme mali suplovanú hodinu nám predložila tento problém a rozdala nám papieriky, na ktoré sme mali napísať názvy jedál, ktoré by sme navrhovali na jedálny lístok našej kuchyne. Napísali sme. Odovzdali sme. A nič sa nedialo. Aj keď si väčšina žiakov myslí, že učitelia majú omnoho väčšiu moc (čo je svojim spôsobom pravda), jeden človek nič nezmôže, aj keď je to učiteľ. Ja nie som učiteľ, dokonca nie som ani dospelá, ale viem navrhnúť pár riešení, ktoré spolu dokážeme zrealizovať. Nie všetkým sa moje návrhy budú páčiť, ale za pokus to stojí a rada si vypočujem aj ich návrhy. 1. Zviditeľnime našu školu! Zapájajme sa do súťaží (aj o peňažné ceny) a dajme sa na mimoškolské aktivity. 2. Aj toto pomôže, i keď nie tak efektívne: Neničme školský majetok. (Znie to ako z nejakého školského majetku a musím sa priznať, že aj mňa bavilo kresliť si po lavici... Možno si poviete: „A čo to má spoločné s obedmi?“ Peniaze. Všetko je poprepájané práve peniazmi a ak ich škola nebude potrebovať na zničené lavice a poobíjané steny, môže ich využiť iným smerom.) 3. Môžeme založiť mesačné príspevky na obedy, aby nám škola mohla umožniť o trocha lepšie podmienky. Nemusia tvoriť miliardy eur, stačí malá suma, ktorá aspoň minimom pomôže škole. (Ale, priznajme si to, ani Vám, ani Vašim rodičom sa táto možnosť nepáči. Nevyškrtnem ju preto, lebo aj toto je možnosť.) 4. Toto riešenie je asi najrealistickejšie a dá sa uskutočniť najjednoduchšie. Mohli by sme v rámci niektorých hodín „voľno“ a išli by sme pomáhať do kuchyne. Samozrejme, potrebovali by sme motiváciu a preto by toto bol spôsob „brigády“ v kuchyni, alebo by takáto hodina mohla byť pojatá za vyučovaciu. Nedalo by nám to síce znalosti z matematiky, či slovenčiny, ale mnohí z nás by sa konečne naučili umývať riad! Ak sa budeme postupne (a hlavne aktívne) zapájať do rôznych súťaží, je tu istá šanca, že niečo vyhráme. Ak budeme šetrnejší ku škole (aj keď ju nemáme veľmi v obľube), škola nám s radosťou vyhovie a pohneme sa z miesta. Môžeme prispievať, aby sme dosiahli to čo chceme, alebo môžeme pomáhať kuchárom a kuchárkam v našej škole, aby sme dosiahli spoločný cieľ. Pri tejto možnosti by sme sa asi najviac zapotili, ale čo chceme dosiahnuť? Mrmlanie a ponosovanie na školstvo, alebo výsledky? No na to, aby sme niečo dosiahli, potrebujeme motiváciu a tá znie: Robíme to pre nás a pre lepšie obedy! Vaša pinkpussycat! Meow